reklama

Minulosť, ktorá nás vždy dobehne!!!

Holokaust bol tragédiou obrovských rozmerov , ktorá v historii nemá obdobu. Keď sa iba vysloví toto slovo, väčšine ľudí prejde mráz po chrbte pri predstave mučenia miliónov nevinných ľudí, žien a detí trpiacich v táboroch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Od konca druhej svetovej vojny ubehlo už 71 rokov. Pamätníci pomaly vymierajú a v súčasnej Európe čoraz častejšie vidieť nástup pravicových neonacistických skupín aj do politických kruhov. Problémom nie je len krajne pravicová orientácia týchto skupín, ale aj čoraz výraznejšia zmena histórie a historických faktov prostredníctvom popierania holokaustu z ich strany.

 Aj keď v súčasnosti je pojem holokaust pomerne známy výraz, čoraz častejšie je možné nájsť, najmä vo virtuálnom prostredí teórie a ,,fakty", ktoré by ho mali popierať, alebo aspoň znížiť hrôzostrašné predstavy o jeho fungovaní. Mnohokrát je táto problematika opisovaná extrémistickými skupinami ako Osvienčimská lož a v snahe na jej obhajobu vychádzajú z premisy, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou a históriu píšu víťazi. Problémom dnešnej doby sa však stáva to, že xenofóbne a šovinistické správanie jednotlivých extrémistických skupín s pokrútenými historickými faktami je dostupné pre súčasnú mládež pomerne jednoducho prostredníctvom internetu a rôznych internetových diskusií, zatiaľ čo pamätníci vymierajú a preto bude čoraz ťažšie presviedčať budúce generácie o existencii a fungovaní tohto fenoménu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Židovský holokaust či šoa patrí v dejinách ľudstva k najtragickejším udalostiam, ktoré ho postihli. Nedá sa obmedziť hranicami národných štátov, aj keď poznáme ohnisko/á jeho vzniku a cesty následného šírenia. Z čisto nacionálneho základu začal nadobúdať charakter bezhraničného fenoménu, postupne sa rozširovať a neskôr ovplyvňovať i globálnu celosvetovú politiku. Medzi krajiny, ktoré takto tragicky zasiahol, patrili i Taliansko a Slovensko v čase vlády ich fašistických režimov. Aj keď s okolnosťami, konkrétnou vinou jednotlivých exponentov, vzťahmi medzi ideológiou a štátom a cirkvou a štátom ešte dodnes nie sme vysporiadaní (a to v oboch krajinách – v závislosti od charakteru a intenzity problému), jestvujú však konkrétne spomienky ľudí, ktorí prehovorili a zanechali nám o tejto tragédii svoje svedectvo/á.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Na jeseň roku 1942 došlo k najkrvavejšej stope v histórií Slovenského štátu a slovenských dejín voči židom – k deportáciám (na základe presnej evidencie a centralizácie údajov o židovských spoluobčanoch).85 Cieľovou stanicou deportovaných židov sa stalo Poľsko – do Osvienčimu a Lublinu so záchytnými tábormi Treblinka a Majdanek (podľa oficiálnych dokumentov bolo vypravených 57, resp. 58 vlakových súprav). Prvý transport sa uskutočnil 26. marca 1942 – deportovaná bola slovenská židovská mládež. Tzv. „rodinný transport“ (muži, ženy a deti) vypravili 11. apríla 1942 z Trnavy, neskôr z Nitry a Topoľčian, o mesiac neskôr to boli transporty z východného Slovenska. Uvedené transporty však ešte nemali legislatívnu oporu – stalo sa tak 15. mája 1942. Skutočnosť, že niektorí židia boli zákonom vyňatí spod deportácií (ako napr. tí, ktorí boli pokrstení do marca 1939, nežidia, ktorí uzavreli manželstvo so židovským partnerom pred prijatím židovského kódexu a pod.) výrazne neznížila celkový vysoký počet obetí holokaustu. S oporou v zákone sa už realizovali ďalšie transporty, tentoraz zložené aj z ťažko, nevyliečiteľne a duševne chorých židov (boli vypravené zo Serede, koncentračné strediská v Bratislave, Žiline a Poprade boli zlikvidované), v októbri boli transporty (načas) zastavené - posledný transport zo Slovenska odišiel 20. októbra 1942. (Baka, 2001)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Oficiálny dokument vlády z 3. marca 1942 hovorí, že predseda vlády oznámil, že ríšski vládni činitelia prejavili ochotu prevziať všetkých židov, pričom si určili podmienku straty štátneho občianstva. Už dva roky predtým však vtedajší premiér Tuka na zasadnutí štátnej rady informoval o tom, že Slovensko zaplatí Nemecku za každého vysídleného žida päťsto ríšskych mariek. (Nižňanský, 2001)

 Veľmi podrobný opis transportu slovenských židov popisuje vo svojej správe Rudolf Vrba, ktorému sa ako jednému z mála podarilo utiecť z koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau (Osvienčim - Osvienčim II. - Březinka).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 ,,Útek Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera z vyhladzovacieho tábora Auschwitz patrí v dejinách holokaustu k jednému z najvýznamnejších a najznámejších prejavov európskej židovskej protinacistickej rezistencie počas druhej svetovej vojny. Tento čin zároveň nesie aj etické posolstvo v tom zmysle, že žiadna politická moc páchajúca zlo, porušujúca základné ľudské práva a pravidlá morálky, sa nikdy nemôže spoliehať, že jej činy a zločiny ostanú navždy utajené a nepotrestané." (Kamenec, 2015 In Vrba, Bestic, 2015, s. 25).

 Bilancia antižidovských represálií je hrozivá - v koncentračných táboroch našlo svoju smrť celkovo 58 tisíc židov, násilne deportovaných z územia Slovenska. Aj keď kolovali mýty o desaťtisícoch zachránených židov z vôle Jozefa Tisa (tridsaťtisíc), dosiaľ sa podarilo historikom dokázať len tisíc výnimiek - židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo či veterinári a lekári – išlo však čisto o zištné dôvody, keďže v roku 1939 bolo z 1400 lekárov až polovica židov.

 Xenofóbia je teda v podstate sociálna nenávisť, vyjadrená antisemitizmom, ako aj rasizmom a extrémnym nacionalizmom. Svojimi prejavmi stojí na pozadí problémov menšín, ich prenasledovaním a útokmi na nich. Je často umelo živená a v extrémnych prípadoch nachádza podporu v celej populácii.

Obrázok blogu

ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV

BAKA, I. 2001. Židovský tábor v Novákoch, 1941-1944. Bratislava: Zing Print, 2001. 129 s. ISBN 80-88997-10-0.

NIŽŇANSKÝ, E. 2001. Holokaust na Slovensku, obdobie autonómie. Zvolen: Klemo, 2001. 321 s. ISBN 80-9686-205-7.

VRBA, R. - BESTIC, A. 2015. Nemôžem odpustiť: Utiekol som z Osvienčimu. Bratislava: Citadella. 2015. 504 s. ISBN 978-80-89628-83-4.

Video: https://www.youtube.com/watch?v=hnfbnlD4sio

Simona Slúková

Simona Slúková

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentka VŠ Odbor masmediálnej komunikácie a toto je moja práca. Dúfam že vás téma zaujme a bude sa vám zdať zaujímavá. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu